Prečo v Monks nikdy nepoužijeme africké kakao

Keď dnes hľadáte "ceremoniálne kakao", nájdete desiatky značiek s krásnymi obalmi a slovom "ceremoniálne" vytlačeným veľkými písmenami. Málokedy sa však niekto pýta na najdôležitejšiu otázku: odkiaľ to kakao vlastne pochádza a má vôbec nárok nazývať sa "ceremoniálnym"?

V Monks sme sa rozhodli jasne: africké kakao u nás nikdy nenájdete. Nie je to marketingové gesto ani náhoda. Je to rozhodnutie postavené na histórii aj na tom, čo sa dnes reálne deje na kakaových farmách v západnej Afrike.

Odkiaľ pochádza skutočná ceremónia

Rituál pitia kakaa nie je nová wellness móda posledných pár rokov. Siaha až k Mayom a Aztékom v Mezoamerike, kde bolo kakao – "kakaw" – posvätným nápojom bohov. Mayovia ho používali pri svadbách, obradoch aj dôležitých rozhodnutiach komunity. Aztékovia ho zase natoľko cenili, že kakaové bôby slúžili aj ako platidlo, a posvätný nápoj smeli piť len šľachtici a kňazi.

Táto tradícia je pevne spojená s konkrétnou odrodou kakaovníka – Criollo – ktorá sa pestovala práve v nížinách dnešného Mexika a v širšej Mezoamerike. Genetické štúdie ukazujú, že koreň celej tejto línie siaha ešte hlbšie, do Amazónie, odkiaľ sa kakao postupne šírilo na sever a vyvíjalo cez Olmékov až po Mayov a Aztékov.

Africké kakao túto históriu jednoducho nemá.

Africké kakao túto históriu jednoducho nemá. Kakaovník sa do západnej Afriky dostal až v priebehu 19. a začiatku 20. storočia, priniesli ho kolonizátori, a to prevažne odrodu Forastero – nie kvôli rituálu, ale kvôli vysokému výnosu a odolnosti, teda kvôli priemyselnej výrobe čokolády. Dnes Pobrežie Slonoviny a Ghana spolu dodávajú približne 60 % celosvetovej produkcie kakaa, ale ide takmer výhradne o komoditnú surovinu pre masovú čokoládu, nie o kakao pestované, zbierané či spracúvané s úmyslom rituálu.

Nálepka "ceremoniálne" nalepená na kakao bez tejto histórie je preto v skutočnosti len marketing.

Prečo je pre nás dôležitá aj etická stránka

Popri histórii existuje aj druhý, rovnako vážny dôvod. Podľa výskumu, ktorý pre americké Ministerstvo práce realizovala NORC pri University of Chicago, v sezóne 2018/19 pracovalo na kakaových farmách v Pobreží Slonoviny a Ghane približne 1,48 milióna detí na nebezpečných prácach, celkovo sa odhaduje, že v kakaovom sektore oboch krajín pracuje okolo 2,1 milióna detí. Medzi rokmi 2008/09 a 2018/19 sa podiel detskej práce v Pobreží Slonoviny dokonca zvýšil – z 23 % na 37 %.

Časť dôvodu je ekonomická: podľa Fairtrade International zarába priemerná farmárska domácnosť v Pobreží Slonoviny okolo 2 707 dolárov ročne, čo je pod hranicou extrémnej chudoby stanovenou Svetovou bankou. Takéto podmienky robia detskú prácu pre mnohé rodiny ekonomickou nutnosťou, nie voľbou.

Napriek iniciatívam veľkých čokoládových firiem a organizácií – napríklad International Cocoa Initiative, ktorá do konca roka 2024 pokrývala svojím monitoringom 347-tisíc domácností – zostáva problém rozsiahly a systémový. Pre nás je preto jednoduché rozhodnúť sa inak už na úrovni výberu suroviny, nie len na úrovni certifikátov.

Čo si z toho odniesť

Nabudúce, keď uvidíte na obale slovo "ceremoniálne", skúste sa opýtať: odkiaľ je toto kakao, akej je odrody, a kto ho zbieral? Ak odpoveď nikto nevie alebo nechce povedať, pravdepodobne nejde o rituál – len o nálepku.